Mapa nerobrazuje přesnou polohu země ale časové pásmo do kterého spadá.

Ovplyvňovanie počasia

Podľa novinárov sa nad severnou pologuľou vznáša more kyseliny siričitej a kyseliny dusičnej, ktoré znižuje poľnohospodárske úrody, ničí budovy, sochy, ba dokonca, podľa najnovších domácich pozorovaní, aj krásne kvaple jaskýň chránené hrubou vápencovou vrstvou a hrozí narušením rovnováhy v ovzduší a počasia. Väčšie nebezpečenstvo predstavuje kyselina siričitá, ktorá vzniká z oxidu siričitého unikajúceho z energetických závodov, plynární, hút a rafinérií, spaľujúcich uhlie a olej. Okrem vymenovaných znečisťovateľov ovzdušia produkujú oxid dusnatý, premieňajúci sa na kyselinu dusičnú, aj autá. Je to už dobrých desať rokov, čo švédski výskumníci upozornili na nebezpečenstvo kyslých dažďov a zistili, že hlavnou príčinou zla je ovzdušie znečistené oxidom siričitým. Napriek tomu, ešte aj dnes je 90 % obsahu oxidu siričitého v ovzduší výsledkom ľudskej činnosti. Len v Európe sa dostáva do ovzdušia ročne 25 miliónov ton síry. Zo začiatku sa predpokladalo, že hynutie rýb vo Švédsku je ojedinelý jav, ktorý bol spôsobený nešťastnou zhodou okolností. Dnes je už zrejmé, že tento proces je rozšírený a že vymývanie pôd kyslými dažďami je preukázateľné takmer vo všetkých priemyselne rozvinutých krajinách. Skutočnosť je dokonca ešte horšia. Počasie kyslých dážďov zasiaholo už aj štáty, ktorých priemysel ešte neprispieva k znečisťovaniu ovzdušia v takom veľkom rozsahu : Latinskú Ameriku, Ďaleký východ a Afriku. Akropolis a mramorové čipky Tadž-Mahalu sú tiež ohrozené oxidom siričitým. Úrodnosť produkčných pôd Číny, práve tak ako neporušenosť pralesov Amazonky závisia od neporušenosti pôdy citlivej na kyslé dažde.

Tweet

Zdieľať